Marihuana a jej miesto vo svete
Vydáno dne 13. 11. 2008 (6367 přečtení)
Táto báseň je jedna z mnohých nespísaných ľudských želaní. Alebo skôr prosieb? Najlepšími príbehmi, a príkladmi sú práve zážitky zo skutočného života.
Konopa
Cannabis sativa, alebo konopa obecná
tak veľmi ľutujem túto byľku a jej povesná.
To rastlina je ako rastlina, nemôže za to, že je taká,
nad utrpením konopy najradšej by som plakal.
Konopa rastie si a nevie, prečo je vlastne živá
jej čisté vlákna nehodný človek zneužíva,
priatelia mnohí, čo vzali skazu
nejeden mi umrel od povrazu.
Videl som. V poradí čiernom som ich videl,
čakali v rade včas ráno povrazu svojho prídel.
Majster kat vstáva za zory, vždy vstáva presne,
celý večer ťažko pracuje a potom večer klesne.
Tiež obesenci klesnú a zrúcajú sa dokopy,
necíti majster popravencov, ni ponížených konopí.
Ja čakám na svoj rad a pritom horko plačem,
Tečú mi slzy krvavé i povraz s nimi na zem.
(Paľo Bohuš - slovenský básnik, zo zbierky Jesenná minca)
Táto báseň je jedna z mnohých nespísaných ľudských želaní. Alebo skôr prosieb? Najlepšími príbehmi, a príkladmi sú práve zážitky zo skutočného života. O tom, že už oddávna bola konopa, alebo aj marihuana používaná na rôzne účely, na pomoc obyčajným ľuďom, ktorý boli neraz otrokmi, a obrábali „cudzie“ polia, ktoré v skutočnosti boli ich, sa dozvedáme zo starých príbehov a povier. Z konopy sa tkali košele, povrazy, všetko, čo chudobný človek v tej dobe mal bolo obilie a konopa. Na inom kontinente, skoro v tej istej dobe poznali indiáni tabak a šalviu. Určite každý pozná posvätnú fajku (dýmku) mieru. Indiánske kmene mali svojich šamanov, ktorý vedeli s tabakom a šalviou liečiť, vyháňať zlých duchov, dnes by sme povedali, že vedeli odstraňovať zlú energiu. Vážili si toho, čo im príroda poskytla. Opäť u nás si náš národ, ktorý normálne neexistoval, pretože z histórie vieme, že sme Slovania, tiež vážil konopu. Keď bieli objavili Ameriku a začali obchodovať s indiánmi zneužívali ich posvätnú pôdu a posvätné byliny. To sa dialo aj u nás, samozrejme inak, a v iných rozmeroch, ale bolo to taktiež zneužívanie.
Dnes sú omamne látky, kedysi posvätné byliny dané Bohom a prírodou, nelegálne a sú označované ako drogy. Zneužívanie týchto posvätných rastlín donútilo ľudí zakázať ich používanie. Nelegalizovanie ešte viac podnietilo pašerákov a obchodníkov, ktorí zistili, že sa na tom dá neuveriteľne dobre zarobiť. Veď dnes nie je problém v nejakom väčšom meste zohnať ganju. Ale to nie je tá pravá ganja, babylonská ganja normálne predávaná v uliciach, prevážaná z iných štátov v obrovských kvantách, pestovaná narýchlo, aby mala, čo najväčší účinok. Fajčia ju mladí ľudia, ktorí sa chtiac nechtiac časom stanú závislí na svinstve, ktoré je do babylonskej marihuany miešané.
To je dnešná skutočnosť. Táto skutočnosť je pre ľudí, ktorí využívajú ganju a jej posvätnosť v dobrom slova zmysle, zarážajúca a nekonečne smutná. Spôsob akým si marihuanu zadovážia oni je úplne odlišný. Poviem príklad zo života. Mám známeho, ktorý je tuhým fajčiarom. Raz sme sa rozprávali a on mi prezradil, že sem-tam si zapáli ganju, pomáha mu to na kĺby. Nefajčí ju však stále, ani nie veľa. Fajčí ju uvážene, miešanú s tabakom a bylinkami. Tak aby zostal pri vedomí. Zhúliť sa do nemoty, to je veľká slabosť dnešných obhajcov marihuany, ktorí o nej nevedia absolútne nič. Tak som sa s ním dal do reči, a vyrozprával som mu ako to chodí v rastafariánstve, ako túto bylinu uznávajú títo ľudia. Bol tým nadšený. Potom mi s radosťou oznámil, že s marihuanou nikdy neobchodoval a že ju pestuje na čistom prírodnom mieste, ktoré však musí byť ukryté. To ma naozaj potešilo. Aj tento príbeh nás môže uviesť do názoru, že je rozdiel medzi „marihuanou“ a marihuanou. Čiže skutočnou, a zneužívanou. Pestovanie marihuany, a jej propagácia sú trestné. Ako sa spieva v jednej punkovej pesničke: „Za dva gramy trávy sedíš vo väzení, čo na tom, že fízli predávajú heroín, môžeš kľudne kradnúť a dokonca zabiť, všetko sa dá zvládnuť sudcov, fízlov podplatiť“. Sú to pravdivé slová vychádzajúce z toho, o čom aj ja teraz rozprávam. Je to babylonská marihuana, pre babylonských ľudí. Stretávam zhúlených dreadatých mladíkov, ktorí netušia o svojej identite. Avšak, marihuana má slúžiť pre dobro človeka, má mu pomáhať, tak ako väčšina bylín v prírode. Fajčiť marihuanu neuvážene je hriechom. Kto obmedzuje marihuanu úplne, a nedáva veľký význam halucinogénnym predstavám, môže ju jednoducho nahrádzať inými bylinami, ktorých účinky nevyvolávajú toľko nevedomia. Je to individuálna záležitosť, každého názor a postoj k marihuane je iný. Dôležité je však aby sme marihuanu neodsudzovali mylne, kvôli jej babylonskému pôvodu, ale dbali o jej ochranu podľa jej posvätného prapôvodu. Nefajčili ju často, pretože ako sa hovorí, všetkého veľa škodí, ale len vtedy, keď si budeme istý, že chceme nachvíľu opustiť svet a pozrieť sa vyššie. A však nemôžem povedať, či je ovplyvnenie vedomia vyšším pohľadom. Oveľa lepšie je niekedy byť pri plnom vedomí a vnímať, prijímať veci také aké sú. Marihuanu treba chápať, ako vec, ktorá má čaro a posvätnosť, v tom, že nás môže liečiť.
Nemôžeme ju fajčiť len preto, že o nej vieme z písma, že je podľa neho dobrá. Taktiež ju nemáme fajčiť preto aby sme utiekli z reality. Pretože oveľa viac si ju môžeme vážiť ak budeme brániť jej čistotu, a posolstvo prenášať na ľudí, ktorí ju odsudzujú, a tým aj podporíme boj proti drogovej závislosti v Babylone. Viac ako konzumácia marihuany je jej uctievanie v symbolike toho, že ľudí, ktorí majú voči nej negatívny postoj neodsúdime. Niet sa im, čo čudovať. Skôr ako keby sme mali byť sto percentne zhúlený, rozprávajme sa s ľuďmi a robme niečo preto, aby sme ganju ochránili pred nálepkou: „ZLÁ DROGA“. Myslím si, že v tom spočíva uctievanie byliny, v tom, že si ju budeme vážiť natoľko, že ju prestaneme konzumovať. Stane sa symbolom čistoty, pretože po toľkom zneužívaní bude opäť čistá. Keď naše uctenie, a naša vďaka za bylinu múdrosti, o ktorej píše písmo, hlboko zakorení v našej duši stratíme túžbu po jej konzumácii. V tom je skutočná viera v čaro byliny. Viac ako fajčenie, je krása jej čistoty.
Nejde vôbec o to, či nám ju Boh dal, z dôvodov, ktoré poznáme, ale o to, ako sa s ňou vysporiadame, ako s ňou budeme zaobchádzať a ako ju vyslobodíme spod rúk Babylonu. Presne to isté platí aj o dreadlocks. Majú pre nás niečo znamenať, ale niet nijakého dôvodu prečo by sme ich mali nosiť, veď keď sme si istý, že majú pre nás cenu, a je to hlboko v nás, stratíme potrebu ich nosiť a každému ich ukazovať. Týmto vyslobodíme ganju a dreadlocks a vôbec všetky sväté slová Písma od zlého a nespravodlivého sveta. Musíme sa zvnútorniť, aby sme stratili akúkoľvek potrebu pred inými ľuďmi presadzovať svoje názory. Pretože keď ich máme v srdci, Boh vie, že v neho pravdivo veríme. Kým budeme zhúlení, a budeme nosiť dready nedosiahneme zvnútornenie. Každý rasta na Jamajke zvnútornenie nikdy nedosiahne.
Ani rastafariánstvo nie je dokonalé, má tiež chyby. Netreba sa pozerať na dready, na marihuanu, na reggae. Ale do svojho srdca, tam kde je Boh prítomný stále. A aby sme ho pochopili načúvajme posolstvu v reggae piesňach. Avšak nerobme z komára somára, nerobme z viery, z hudby, z ganje a z dreadlocks vieru, ale verme v hudbu, ganju a dreadlock. Jah all Bless! Jah Rastafarai, Selassia, Love, One Love! To je všetko.
Napísané v mene slobody, pre všetkých, ktorí jú hladajú!